štvrtok 29. októbra 2015

rozhovory (VI.)


"Mám chuť porezať sa. Zobrať niečo ostré a zarezať si do predlaktia. Ostrou hranou hocičoho. Zicherky, žiletky či kľúču od domu. Zaryť do kože a potiahnúť. Zúfalo to chcem. Príde mi, že len to odventiluje pocity, ktoré mám v sebe. Cítim sa.. akoby mali každú chvíľu explodovať a ja vybuchnem alebo sa rozplačem. Keby povolím uzdu mysleniu a chvíľku sa na to upriamim.. zložím sa. Chcem.. Potrebujem si ublížiť."
"Nepotrebuješ. Potrebuješ sa len upokojiť, prejde to. Presne tak ako vždy pred tým. Čo chvíľa.."
"Nie, nie, nie.. chcem to tak strašne. Keby to má prejsť tak to už prejde. Netrvá to takto dlho. Toto je iné. Toto nepoznám. A už nechcem. Skutočne nie.. Nech to prestane.."
"Si len vyčerpaná, preto to tak cítiš. Prebiť psychickú bolesť fyzickou, nič nerieši. Áno, dá ti to upokojenie ale.."

"Čo ale? Budem mať jazvu, a? Prečo by som ju mať nemohla, keď mi to pomáha. Nechcem sa predsa zabiť! Chcem len dať priechod emóciám, ktoré v sebe držím.. Už ich nevládzem potláčať. Potrebujú priechod von z môjho vnútra a .. keď vidím krv, akoby som im dovolila odísť. Akoby z tej rany povychádzajú. Krv ich odplaví."
"Doteraz si si ubližovať nemusela.."
"Ale áno. Len to bolo dávno a povrchne.. Aj pár mesiacov dozadu som to spravila. Cítila som sa strašne a musela som sa potrestať. Spraviť si na kožu šrám, ktorý mi bude moje zlé rozhodnutie pripomínať. Je to moje telo!"
"Ako sa to vezme. Z kresťanského ponímania, to telo patrí Bohu a ty sa oň máš dobre starať. Dostala si ho ako veľký dar, ten najväčší, tvoj život - tvoje telo a dušu. Telo týraš a dušu tiež. Je to hriech - z kresťanského hľadiska."
"Od kedy je kresťanstvo tvoja silná stránka?"
"Nie je.. Len si čo to pamätám z opakovaného kázania tej potvory na hodinách náboženstva. Hralo to stále dookolo. Ako na platniach gramogónu."

"Tak hriech.. tých mám na konte už veľa."


piatok 2. októbra 2015

V útrobách svetov

Precitnutie

Jennifer s námahou zdvihla viečka a neprítomne zažmúrila na strop. Pred tým ako jej opäť klesli, stihla zaostriť na známu puklinu v tvare nesúmerného písmena S. Mala neblahé podozrenie, že jej niekto ku viečkam pripevnil závažia, také boli ťažké. Opakovane ich zdvihnúť a ponechať otvorené, jej robilo problémy gigantických rozmerov.

Čo sa to zas včera, doriti, dialo? Sondovala jej v mysli vlastná otázka a snažila sa rozlúsknuť zahmlené spomienky. Necítila si telo, svoj aktuálny fyzický stav by mohla prirovnať k pocitu beztiaže. Nevedela, kde jej telo končí, kde začína, a či nejaké telo po včerajšom záťahu aj má.

Po hodine namáhavých pokusov prebrať nadvládu nad vlastným telom, konečne zvíťazila a neochvejne rozlepila oči. Cit do končatín sa jej pomaly vracal a ona pocítila vibrujúcu bolesť na rozličných miestach svojho zúboženého tela. Zdvihla ruku k tvári, ale na polceste vzduchom jej ruka znehybnela. Na zem dopadlo niečo kovové. Telo jej ovládli záchvevy triašky. Miestnosťou sa ozval pridusený ston, až ňou na posteli hodilo do strany. Vyľakane sa rozhliadla okolo seba, aby odhalila pôvodcu toho zvuku. Jej rozhádzaná izba, zaprataná špinavým oblečením a minimom nábytku, bola prázdna. To som bola ja?! Svitlo jej a tak svoj zrak so stiahnutým vnútrom opäť premiestnila k ruke.

Hlava sa jej po prehýrenom večeri, plnom alkoholu a trávy, nekontrolovateľne točila a sama netušila, kde je sever a čo je skutočnosť. Tá prekliata červená farba na jej rukách musí byť len ilúzia. Jednoducho má ešte trávu v obehu a má haluze, to je toho. Ale prečo jej potom po chrbte steká studený pot?!

Roztrasenú ruku si pritiahla bližšie k tvári, aby si obzrela tie hrdzavo červené zaschnuté škvrny. Nie, zdá sa ti to, Jen, nie je to to, čo si myslíš. Neúspešne sa upokojovala. Čo mi to, kurva, dal Paťo za matroš? Rada experimentovala, ale takéto haluze mala naposledy len po poriadne silnom odvare z jej obľúbených hríbikov.

Pohľadom spočinula na druhej ruke a preľaknuto vykríkla. Cez ruku sa jej ťahali krvavé škrabance, popretkávané fialovo sfarbenými modrinami. Dosť! Zavelil jej mozog rozvážne. Jennifer opatrne spustila nohy cez okraj postele a chcela vstať. To, čo pred sebou však uvidela, ju primrazilo na mieste.