rozhovory (II.)

"Som veľmi uhm.. unavená." prikryla si rukou ústa.

"Tak prečo si nejdeš oddýchnuť?"

"Neviem. Nechcem.. "

"Pfe, neviem je asi tvoje najpoužívanejšie slovo, ako si všímam."

"u-hmm.."

"To, že práve zatváraš oči, sa mi vonkoncom nepáči."

"Nezaspím. Som len unavená."
"No áno.. to poznám."

"..."

"Bojíš sa zaspať.."

"Čuduješ sa mi?"

"Rozumiem ti. Len myslím, že raz to prekonať aj tak budeš musieť a čím skôr - tým lepšie."

"Ako chodíš spávať ty, prosím ťa? S prichádzajúcim súmrakom?"

"Hm, o mne sa predsa nerozprávame."

"O tebe sa nikdy nerozprávame."
"Prejavuje sa na tebe unavenosť. Začínaš mi liezť na nervy viac ako obvykle. Prestaň s tým vyčítavým tónom.. Ja tvoju pomoc nechcem. Nemám o to záujem."