„Prestať fajčiť je skutočne ľahké. Robil som to už tisíckrát.“
Myknutie pliec, ďalší šluk, dym prebehne pľúcami, pripne tam malé chápadielka zloby a vyjde hrtanom von. Mráčik dymu vystúpi z úst a rozpŕchne sa v okolitej atmosfére za účelom niekomu podráždiť dýchaciu sústavu.
„To sa teda máš čím chváliť.“
„Nebuď taká múdra... Akoby si práve v rukách tiež nedržala cigaretu.“
„Aspoň sa nechválim hlúpymi Twainovými citátmi. A na rozdiel od teba,“ pôžitkársky vyfúkla dym z pľúc aj ona a jazykom si navlhčila popraskané pery ochutené pozlátkou tabaku, „ neskúšam prestať. A ani som to ešte neskúšala. Na niečo predsa zomrieť musím.“
„A ja, že sa chvastám blbosťami.“ Pobavene pokrútil ryšavou hlavou, nedohorok cigarety zhodil na zem a zahasil ho podrážkou topánky. „Poznám od neho ešte jeden dobrý: Nejdříve stvořil bůh muže, pak ženu. Potom mu muže přišlo líto a dal mu tabák.“
„Vieš o tom, že tvoja čeština stojí za hovno? A koniec koncov ten citát tiež.“
„Nuž čo, snaha bola. Fajčia všetci, Táňa, načo prestať. Aj tak ťa niekto časom opäť zláka. Je to už zabehnutý módny doplnok. Niekto rád nosí šatky a niekto cigaretu, nie je to tak?“
„Nemala by som to hovoriť skôr ja tebe? To ty si tu ten, kto sa snaží každú chvíľu seknúť s fajčením.“ Odmlčala sa a v tom ju niečo napadlo. „Týmto si to zakaždým obhájiš, nemám pravdu, Michal?“ Hlasno sa rozosmiala, na čo sa pridal aj mierne popletený a zaskočený Michal. Obaja sa strhli do ešte prudšieho smiechu, keď sa Táňa pomedzi smiech hrdelne rozkašľala.
„ Uf, toto ma raz zabije.“ Pritlačila si štíhlu rúčku na hruď a usmiala sa.
„Smiech, či ten kašeľ?“ zvesela na ňu pozrel. „Oboje, Miško, oboje.“ Z bielej škatuľky so značkou L&M vytiahla ešte jednu štíhlu nevinne bielu cigaretu a strčila si ju medzi sarkasticky skrivené pery. „Ešte jednu a môžeme ísť na vyučovanie, dáš si aj z mojich?“ nastrčila škatuľku s alarmujúcim nápisom Fajčenie škodí Vám i ľuďom vo Vašom okolí, smerom k spolužiakovi a roztopašne natočila hlavu na stranu. Vyzývala ho pohľadom. Áno Miško, pokušenie je naozaj všade. Prebleslo jej hlavou, na čo sa jej kútiky trhli dohora. Miško zvraštil obočie. V hlave mu prebiehal vnútorný boj, ale nakoniec poslúchol malého prefíkaného diablika, našepkávajúceho mu, že to bude v poriadku. Pomaly sa po jednu načiahol a nasledoval Tánin príklad.
„Áno, ale pre tento týždeň naozaj poslednú. Musím prestať.“ Počkal nech si Táňa pripáli a potom si od nej vzal zippový elegantný zapaľovač, ktorý si jedno leto kúpila na výlete vo Viedni. Nechutilo mu to, ale aj tak si zhlboka potiahol. V kútiku mysle mu znela otázka : Prečo? No aj tento krát ju prešiel bez odpovede.
Just pass the just cigarette
And take these brain cells out my head
Fill my lungs, drain my heart
Cause this smoke cloud's giving me shelter
And I feel much better
